Právo vykonávať podnikateľskú a inú zárobkovú činnosť patrí medzi základné práva garantované Ústavou Slovenskej republiky ako i celým radom medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná a tvoria súčasť nášho právneho poriadku. Napriek tomu toto právo nie je absolútne a existuje celý rad predpisov, ktoré obmedzujú možnosť osôb byť spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným a členom štatutárneho orgánu. V tomto článku si rozoberieme obmedzenia, ktoré bránia stať sa spoločníkom či konateľom spoločnosti a to jednak z pohľadu novozakladaných spoločností ako i z pohľadu zmien vykonaných v existujúcich spoločnostiach.
Spoločník v novej spoločnosti
Spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť tak fyzická osoba ako aj právnická osoba, pričom spoločnosť môže mať aj len jediného spoločníka. Maximálny počet spoločníkov Obchodný zákonník limituje na 50. Ak má spoločnosť viacero spoločníkov, môžu byť títo kombináciou fyzických a právnických osôb. Obchodný zákonník neobmedzuje zahraničné osoby a tak sa i tieto môžu stať zakladateľmi slovenských spoločností s ručením obmedzeným.
Pre fyzické osoby, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť platí obmedzenie, že môžu byť jedinými spoločníkmi v najviac 3 spoločnostiach s ručením obmedzeným. Pri zápise novej spoločnosti do obchodného registra, pokiaľ táto má jediného zakladateľa fyzickú osobu, je potrebné k návrhu doložiť vyhlásenie jediného zakladateľa, že nie je jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach – t.j. spolu so zakladanou spoločnosťou nie je porušené pravidlo maximálne 3 tzv. jedno – osobových spoločností vlastnených jediným spoločníkom.
Naproti tomu ak by mala byť zakladateľom spoločnosti s ručením obmedzeným iná spoločnosť s ručením obmedzeným, táto musí doložiť k návrhu vyhlásenie, že sama má viac spoločníkov, nakoľko pre spoločnosti s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom platí zákaz byť jediným spoločníkom alebo zakladateľom inej spoločnosti s ručením obmedzeným.
Pokiaľ je zakladateľom alebo jedným zo zakladateľov zahraničná fyzická osoba, potom musí byť prílohou návrhu vyhlásenie tejto osoby s úradne osvedčeným podpisom, že je zahraničnou osobou. Pokiaľ takéto vyhlásenie obsahuje zakladateľská listina alebo spoločenská zmluva, potom nie je potrebné prikladať osobitnú listinu.
Ak je zakladateľom alebo jedným zo zakladateľov zahraničná právnická osoba je nutné k návrhu priložiť písomné vyhlásenie tejto osoby s úradne osvedčeným podpisom o tom, že je zahraničnou osobou. I z tejto povinnosti existuje výnimka a to v prípade, ak je k návrhu priložené osvedčenie o zápise zakladateľa v obchodnom registri alebo inej evidencii, ktoré obsahuje číslo zápisu.
Pre slovenské fyzické i právnické osoby ďalej platia i ďalšie obmedzenia, ktoré im neumožňujú založiť spoločnosť s ručením obmedzeným alebo sa na jej založení podieľať ako jeden zo zakladateľov. Zakladateľom spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže byť osoba, ktorá je vedená v zozname dlžníkov finančnej správy, alebo má evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie. Rovnako nemôže byť zakladateľom osoba, ktorá je ako povinná vedená v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie. V prípade daňových dlžníkov však existuje možnosť získania súhlasu zo strany správcu dane, vďaka ktorému môžu takéto osoby spoločnosť založiť napriek existencií daňového nedoplatku. Získanie takéhoto súhlasu je však podmienené tým, aby daňový subjekt – teda zakladateľ vedený v registri daňových dlžníkov nemal daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle. Rovnako správca dane udelí súhlas i v prípade, ak výška daňového dlhu a colného dlhu spolu nepresiahne 170,00 EUR. V praxi sa tak žiada o súhlas správcu dane najmä v dvoch prípadoch. Prvým sú prípady daňových dlžníkov, ktorý dlh medzičasom uhradili avšak stále sú z dôvodu neaktuálnosti vedení v zozname dlžníkov. Druhým dôvodom je, že zoznam daňových dlžníkov registrové súdy overujú z verejne dostupnej databázy, v ktorej absentujú bližšie údaje o daňovom dlžníkovi – databáza obsahuje len meno, priezvisko, titul, adresu a výšku nedoplatkov. U niektorých zakladateľov tak môže nastať situácia, že v zozname daňových dlžníkov sa nachádza osoba s rovnakým menom a priezviskom, pravdaže – väčšinou s iným bydliskom. S uvedeným však majú niektoré registrové súdy problém a v takom prípade návrh odmietnu a je nevyhnutné podať námietky a doložiť súhlas správcu dane. Tieto obmedzenia pritom platia len pre slovenské fyzické a právnické osoby, teda ak by napríklad zahraničná osoba bola dlžníkom Finančnej správy alebo Sociálnej poisťovne, či bola evidovaná v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie, nebráni jej to byť zakladateľom spoločnosti. Pre komplexnosť tiež treba povedať, že nie každá exekúcia na slovenskú osobu bráni založeniu spoločnosti s ručením obmedzeným. Vylúčené sú len osoby, ktoré sú vedené v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie, ktorý vedie Okresný súd Banská Bystrica od 01.04.2017. Staršie exekúcie tak nie sú prekážkou založenia spoločnosti.
Spoločník pri prevode obchodného podielu spoločnosti
Pri prevode obchodného podielu platia s drobnými rozdielmi totožné pravidlá ako pri založení spoločnosti. V prvom rade nadobúdateľ obchodného podielu (rovnako ako prevodca) nemôže byť vedený ako povinný v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie. Opäť ide o exekúcie, ktoré začali po 01.04.2017 a rovnako platí, že staršie exekúcie nie sú prekážkou prevodu obchodného podielu.
Naproti tomu zápis v zozname daňových dlžníkov je prekážkou len pri prevode väčšinového obchodného podielu, pričom väčšinovým podielom sa rozumie obchodný podiel, ktorý vzhľadom na pomer hodnoty vkladu spoločníka k výške základného imania spoločnosti spoločníkovi priznáva aspoň polovicu všetkých hlasov alebo obchodný podiel, s ktorým spája aspoň polovicu všetkých hlasov spoločenská zmluva. Opäť platí, že v prípade ak nadobúdateľ (alebo prevodca) sú vedení v zozname daňových dlžníkov, musí sa k návrhu na zápis zmeny priložiť súhlas správcu dane. V prípade, ak nadobúdateľ (a prevodca) nie je vedený v zozname daňových dlžníkov nemusí prikladať súhlas správcu dane avšak musí ho nahradiť vyhlásením o tom, že nie je povinný takýto súhlas správcu dane priložiť. Pravosť podpisu nadobúdateľa (a prevodcu) na takomto vyhlásení musí byť úradne osvedčený.
V prípade prevodu obchodného podielu nie je prekážkou ak nadobúdateľ (a prevodca) má evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie.
Na rozdiel od založenia spoločnosti, pri zmene v osobe spoločníka obchodný zákonník výslovne neurčuje, že by sa povinnosť nebyť vedený v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie alebo nebyť vedený v registri daňových dlžníkov nevťahovala na zahraničné osoby.
Konateľ
Konateľom slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť len fyzická osoba. Na rozdiel od osoby spoločníka, konateľom môže byť len osoba, ktorá je buď štátnym občanom Slovenskej republiky alebo tu má povolený pobyt. I z tohto pravidla existuje výnimka a konateľom môže byť i štátny príslušník členského štátu Európskej únie alebo občan členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktoré nemusia mať na území Slovenskej republiky povolený pobyt. U osôb, ktoré majú byť zapísané ako konateľ a nie sú občanmi Slovenskej republiky, členského štátu Európskej únie alebo Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoje je potrebné k návrhu priložiť doklad potvrdzujúci povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky.
Konateľom nemôže byť ani osoba, ktorá je v čase vykonania zápisu do obchodného registra ako povinný vedená v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie. I v tomto prípade sa jedná len o exekúcie začaté po 01.04.2017 a rovnako ani tu nie sú staršie exekúcie prekážkou vymenovania do funkcie konateľa. Rovnako neexistuje úprava, ktorá by od povinnosti nebyť vedený v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie oslobodzovala zahraničné osoby.
V neposlednom rade, konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným nemôže byť ani osoba, ktorá je vylúčená, teda evidovaná v registri diskvalifikácií. V princípe ide o osoby, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti vykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu alebo osoby, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v súvislosti s porušením povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu.
Záverom nemožno opomenúť ani podmienky vyplývajúcu z ustanovení zákona o živnostenskom podnikaní, ktorý ako podmienky prevádzkovania živnosti stanovuje dosiahnutie veku 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. Pri právnických osobách pritom tieto podmienky musí spĺňať člen štatutárneho orgánu. V tomto kontexte treba venovať pozornosť najmä bezúhonnosti. Za bezúhonného živnostenský zákon nepovažuje v zásade toho, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený. Pri založení obchodnej spoločnosti sa táto prekážka objaví už samom začiatku procesu – kedy živnostenský úrad Okresného úradu nevydá živnostenské oprávnenia nakoľko nebude splnená prekážka prevádzkovania živnosti. Osvedčenie o živnostenskom oprávnení je jednou z príloh,, ktoré sa prikladajú k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra a bez tejto prílohy nebude spoločnosť zapísaná. Naproti tomu pri zmenách v už zapísaných spoločnostiach (pokiaľ sa zároveň nebude meniť rozsah živnostenského oprávnenie) registrový súd túto skutočnosť neskúma a konateľa, ktorý nespĺňa podmienku bezúhonnosti zapíše do obchodného registra. Živnostenský odbor príslušného Okresného úradu však po nahlásení zmeny v osobe člena štatutárneho orgánu preveruje podmienky prevádzkovania živnosti a nesplnenie podmienky bezúhonnosti bude mať za následok zrušenie živnostenských oprávnení, pokiaľ nepríde k zmene osoby konateľa za bezúhonnú.