Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorým sa mení okrem iného i zákon číslo 413/1991 Zb. Obchodný zákonník, ktorým sa do právneho poriadku transponujú požiadavky vyplývajúce zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1151 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o používanie digitálnych nástrojov a postupov v rámci práva obchodných spoločností.
Prečo prichádza k zmenám?
Ako vyplýva z dôvodovej správy k uvedenému predpisu, cieľom je upraviť technické nástroje, ktoré umožnia zriadiť podnik zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnú zložku podniku zahraničnej právnickej osoba zjednodušeným spôsobom, ak sú splnené zákonné podmienky, ako aj možnosť výmeny informácií o podnikoch a organizačných zložkách podnikov prostredníctvom systému prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností. V súlade s požiadavkami užívateľskej prívetivosti, cieľom pripravovanej právnej úpravy návrhu zákona je umožnenie založenia obchodnej spoločnosti – spoločnosti s ručením obmedzeným, a to zjednodušeným spôsobom prostredníctvom štandardizovaného vzoru spoločenskej zmluvy. Predpokladom užívateľskej prívetivosti používania vzoru spoločenskej zmluvy je zavedenie interaktívneho sprievodcu cez jednotlivé kroky prípravy takejto spoločenskej zmluvy a následne zavedenie elektronickej služby obchodného registra na zápis údajov do obchodného registra využitím štruktúrovaných údajov zo spoločenskej zmluvy vypracovanej pomocou vzoru. (1)
Nakoľko ide len o zjednodušenú možnosť nad rámec existujúcej právnej úpravy, v prípade ak sa zakladateľ spoločnosti rozhodne založiť spoločnosť s ručením obmedzeným zjednodušeným spôsobom, navrhovanou úpravou sa nevyžaduje osobitný postup získania živnostenského oprávnenia prostredníctvom živnostenského úradu. Po splnení zákonných podmienok budú vedieť zakladatelia založiť a aj zapísať spoločnosť s ručením obmedzeným do obchodného registra online v rámci jedného registrového konania. Návrhom zákona sa zavádza aj zoznam voľných živností, pričom ak zakladatelia budú postupovať zjednodušeným spôsobom založenia a zapísania do obchodného registra vo vzťahu k týmto voľným živnostiam (maximálny počet desiatich voľných živností pri prvozápise), vznikne živnostenské oprávnenie automaticky zápisom do obchodného registra (pred zápisom do obchodného registra nie je potrebné žiadať živnostenský úrad o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení). (1)
Návrhom zákona sa umožní obchodným spoločnostiam, rozšíriť svoju činnosť prostredníctvom registrácie dcérskych spoločností či pobočiek, znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť právnu istotu, čím sa minimalizujú prípady, kedy v dôsledku oneskorenia pri registrácii spoločnosti alebo príliš vysokej neistote v dôsledku nejasných postupov dochádza k strate obchodných príležitostí alebo k rozhodnutiu spoločnosť nezaložiť. (1)
I keď návrh zákona rieši i zriadenie podniku alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby zjednodušeným spôsobom, spôsoby výmeny informácií cez systém prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností, v našom článku sa budeme venovať výlučne zjednodušenému zakladaniu slovenských spoločností s ručením obmedzeným.
Zjednodušené založenie spoločnosti s ručením obmedzeným
Z pohľadu väčšiny podnikateľov má význam najmä časť novely umožňujúca založenie spoločnosti s ručením obmedzeným zjednodušeným spôsobom. Za týmto účelom sa obchodný zákonník dopĺňa o 2 ustanovenia umožňujúce takýto postup. V prvom rade ide o doplnenie ustanovenia §57 o nový odsek v zmysle ktorého “spoločnosť môže byť založená aj zjednodušeným spôsobom prostredníctvom na to určeného vzoru spoločenskej zmluvy.” (2) Uvedené znamená, že sa do právneho poriadku zavádza druhý – paralelný spôsob založenie spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý bude fungovať popri tom súčasnom – štandardnom a zakladatelia si v zásade budú môcť vybrať, ktorý spôsob je pre nich výhodnejší, samozrejme ak splnia podmienky, ktoré budú v prípade zjednodušeného založenia vyžadované. Zavedením tohto zjednodušeného spôsobu tak ostane nedotknutá možnosť postupovať pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným štandardným spôsobom, ktorý pre časť podnikateľov bude stále jediným vhodným – i keď objektívne pôjde pravdepodobne o menšinu.
Druhým novelou zavedeným ustanovením je doplnenie nového paragrafu s číslom 110a – Osobitné ustanovenia o zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným zjednodušeným spôsobom prostredníctvom vzoru spoločenskej zmluvy. V zmysle tohto ustanovenia “spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená aj zjednodušeným spôsobom prostredníctvom na to určeného vzoru spoločenskej zmluvy, ktorý zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle.” (2)
Oproti existujúcej úprave zakladania spoločností s ručením obmedzeným novela obchodného zákonníka prináša viacero obmedzení, ktoré budú spojené so založením tohto typu obchodnej spoločnosti zjednodušeným spôsobom. “Spoločnosť s ručením obmedzeným môže byť založená zjednodušeným spôsobom prostredníctvom na to určeného vzoru, ak sú splnené nasledovné podmienky:
- spoločnosť nemá viac ako päť spoločníkov,
- spoločnosť je založená za účelom podnikania,
- predmetom podnikania spoločnosti sú len vybrané činnosti zodpovedajúce zoznamu voľných živností podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní,
- predmet podnikania spoločnosti netvorí viac ako desať vybraných činností zodpovedajúcich zoznamu voľných živností podľa osobitného predpisu o živnostenskom podnikaní,
- obchodné meno spoločnosti musí obsahovať dodatok označujúci právnu formu „s. r. o.“,
- vklady spoločníkov spoločnosti sú výlučne peňažné,
- správcom vkladu je konateľ a
- spoločnosť nemá ustanovenú dozornú radu. (2)
Spoločnosť s ručením obmedzeným tak bude možné založiť zjednodušeným spôsobom aj prostredníctvom štandardizovaného vzoru spoločenskej zmluvy. Predpokladom užívateľskej prívetivosti používania vzoru spoločenskej zmluvy, sa navrhuje zavedenie interaktívneho sprievodcu cez jednotlivé kroky prípravy takejto spoločenskej zmluvy a následne zavedenie elektronickej služby obchodného registra na zápis údajov do obchodného registra využitím štruktúrovaných údajov zo spoločenskej zmluvy vypracovanej pomocou vzoru. Ministerstvo zverejní tento vzor na svojom webovom sídle pre uľahčenie postupu na vykonanie zápisu. (3)
Podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa spoločnosť s ručením obmedzeným mohla založiť zjednodušeným spôsobom prostredníctvom štandardizovaného vzoru spoločenskej zmluvy sú obsiahnuté v odrážkach vyššie. Ide o hmotnoprávne podmienky založenia. Podmienky sú limitované v porovnaní s podmienkami pri štandardnom založení spoločnosti s ručením obmedzeným z dôvodu, že zákonodarca dáva možnosť zjednodušeným založením prostredníctvom vzoru dosiahnuť jednoduchšie, rýchlejšie a časovo a nákladovo hospodárnejšie začatie hospodárskej činnosti spoločnosti. V prípade, ak zakladateľ chce založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá by nenapĺňala zákonné podmienky na jej zjednodušené založenie prostredníctvom vzoru spoločenskej zmluvy, má naďalej možnosť využiť klasický spôsob jej založenia. Cieľom návrhu však je zastrešiť čo najširšiu množinu zakladaných spoločností s ručením obmedzeným tak, aby sa sprístupnil a zjednodušil postup jej založenia a vzniku pre podnikateľov. (3)
Samotné podmienky pre založenie spoločnosti s ručením obmedzeným zjednodušeným spôsobom sú limitujúce len pre časť podnikateľov a možno predpokladať, že veľká časť nových spoločností v prípade, ak bude zákon schválený v predloženom znení bude zakladaná práve týmto zjednodušeným spôsobom.
Prvým limitom umožňujúcim založenie spoločnosti zjednodušeným spôsobom je maximálne 5 spoločníkov. I keď štandardne môže mať spoločnosť s ručením až 50 spoločníkov, v praxi je takýto počet výnimočný a spravidla sú spoločnosti zakladané 1 – 2 spoločníkmi. Rovnako požiadavka aby takto založená spoločnosť bola založená výlučne za účelom podnikania zodpovedá súčasnej praxi. Vklady týchto spoločníkov musia byť vo forme peňažných vkladov, čo je rovnako prípad drvivej väčšiny zakladaných spoločností. Ak by spoločníci zamýšľali do základného imania vložiť nepeňažné vklady, budú musieť použiť štandardný – súčasný spôsob založenia. Oproti stávajúcej úprave sa ďalej vyžaduje, aby správcom vkladov bol konateľ, pričom súčasná práva úprava touto úlohou poveruje v spoločenskej zmluve určeného zakladateľa alebo banku. Zároveň sa vylučuje zriadenie dozornej rady, s kreovaním ktorej sa však v tomto type spoločností stretáme len minimálne. Pomerne bezvýznamným obmedzením je i možnosť označiť právnu formu výlučne dodatkom s. r. o. – oproti súčasnej možnosti označiť právnu formu aj dodatkami spoločnosť s ručením obmedzeným alebo spol. s r. o.
Z praktického hľadiska, ktoré zakladateľov spoločností môže viac limitovať je rozsah živnostenských oprávnení, ktoré bude môcť takto založená spoločnosť mať zapísané v obchodnom registri a teda de facto i rozsah činností, ktoré bude môcť takáto spoločnosť vykonávať. Novela zákona prináša jednak vymedzenie zoznamu voľných živností v rámci ktorých môže spoločnosť vykonávať svoju činnosť. Obchodné spoločnosti si tak pri svojom vzniku zjednodušeným spôsobom nebudú môcť zapísať remeselné a viazané živnosti. Spôsobom ich získania bude možnosť založiť spoločnosť štandardným spôsobom alebo neskoršie doplnenie týchto činností do obchodného registra, s čím ale bude spojená potreba doplniť predmety činnosti, administratívna a časová náročnosť a vzniknú náklady – súdny poplatok za zmenu zápisu v obchodnom registri. V druhom rade novela prináša obmedzenie v podobe maximálneho počtu 10 predmetov činností (živností), ktoré si môže obchodná spoločnosť zapísať. Toto obmedzenie je mierne v rozpore so súčasnou (zákonnou ale nesprávnou) praxou zapísať do predmetov činnosti “čo to dá”, bez ohľadu na skutočný rozsah vykonávaných činností. Z praktického hľadiska by sa javilo vhodné zavedenie jednej voľnej živnosti, na základe ktorej by spoločnosť mohla vykonávať všetky činnosti nevyžadujúce splnenie osobitných podmienok či vzdelania, čo by o.i. umožnilo podnikateľom jednoduchú zmenu zamerania ich aktivít.
Len obchodný register Okresného súdu Žilina
Registrovým súdom na prvý zápis údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným založenej zjednodušeným spôsobom prostredníctvom na to určeného vzoru spoločenskej zmluvy a na prvý zápis podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložke podniku zahraničnej právnickej osoby, ktorá sa zriaďuje zjednodušeným spôsobom, do obchodného registra bude výlučne Okresný súd Žilina. (3) Novelou sa tak zavádza osobitá miestna príslušnosť obchodného registra, kedy všetky podniky zahraničnej osoby, organizačné zložky podniku zahraničnej osoby a spoločnosti s ručením obmedzeným zjednodušeným spôsobom bude zapisovať výlučne obchodný register Okresného súdu Žilina. Ide o posun k zriadeniu jedného registrového súdu, ktorý by vykonával pôsobnosť obchodného registra, i keď opäť nie dôsledný a dostatočný. Najmä podnikatelia zapísaní v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I sa dlhodobo stretajú s prieťahmi pri zápise spoločností a pri zápise zmien v nich a preto je otázka zriadenia jediného obchodného registra s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky nanajvýš aktuálna a žiadaná. Zavedenie osobitnej miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina v súvislosti so zjednodušeným založením spoločnosti by pritom mohlo byť spojené so zriadením takéhoto jednotného registra. Z praktického hľadiska sa tiež vynára otázka a obava, či obchodný register Okresného súdu Žilina bude na túto zmenu dostatočne (najmä) personálne posilnený, keďže účinnosť novely zákona sa navrhuje na 01.01.2023 a možno očakávať, že značná časť zakladaných spoločností sa tak presunie na tento súd. V súvislosti so zavedením osobitnej miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina potom treba poukázať na skutočnosť, že pre založenie spoločnosti súčasným – štandardným spôsobom ostáva príslušnosť súčasných súdov nezmenená a Okresný súd Žilina bude príslušný len na založenie spoločnosti zjednodušeným spôsobom – a prípadné následné zmeny budú vykonávať miestne príslušné súdy podľa miesta sídla spoločnosti. Uvedené si tak po vzniku (zápise do obchodného registra) spoločnosti vyžiada postúpenie spisu na príslušný súd, čo v praxi nie je vždy okamžité, pričom však bez fyzického postúpenia spisu na príslušný súd nie je na tomto možné vykonať akékoľvek zmeny v spoločnosti. Ak teda sa zakladatelia rozhodnú založiť spoločnosť zjednodušeným spôsobom a až následne doplniť napríklad predmety činnosti, nemusí takáto zmena byť realizovaná v zákonnej lehote.
Zmeny v živnostenskom zákone
V súvislosti s možnosťou zjednodušeného založenia spoločnosti s ručením obmedzeným prichádza i k zmene živnostenského zákona. Z praktického hľadiska má význam najmä spôsob získania živnostenských oprávnení pri takomto spôsobe založenia spoločnosti. Kým v súčasnosti (a aj po prijatí novely pri štandardnom spôsobe založenia spoločnosti) musí podnikateľ najskôr získať živnostenské oprávnenie a následne spolu s týmto podať návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra (resp. prostredníctvom jednotného kontaktného miesta) po novom vznikne živnostenské oprávnenie spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré sa budú zakladať zjednodušeným spôsobom dňom jej zápisu do obchodného registra. Okresný úrad – odbor živnostenského podnikania následne po zápise takejto osoby do obchodného registra vydá tejto osobe osvedčenie o živnostenskom podnikaní. Oproti súčasnej právnej úprave tak bude postup získania živnostenského osvedčenia a zápisu do obchodného registra opačný a o toto osvedčenie nebude musieť podnikateľ žiadať.
Ďalšie podmienky
Ak sa podmienky na založenie spoločnosti zjednodušeným spôsobom doposiaľ zdali pomerne priaznivé, treba poznamenať, že šlo len o hmotnoprávne podmienky a právna úprava bude možnosť založiť spoločnosť takýmto spôsobom limitovať viac. Novelou prichádza aj k zmene zákona o obchodnom registri, do ktorého sa vkladá nové ustanovenie §7a – Osobitné ustanovenia k zápisu spoločnosti s ručením obmedzeným založenej zjednodušeným spôsobom a zápisu podniku zahraničnej právnickej osoby alebo organizačnej zložky podniku zahraničnej právnickej osoby zriadenej zjednodušeným spôsobom.
Súčasné znenie zákona o obchodnom registri v ustanoveniach §6 a 7 vymedzuje rozsah údajov a náležitostí, ktoré registrový súd pred zápisom spoločnosti do obchodného registra preverí a v prípade, ak návrh na zápis spoločnosti nespĺňa náležitosti vyžadované uvedenými paragrafmi, súd zápis nevykoná (pozn. v zmysle §8 odsek 3 zákona o obchodnom registri). V tejto súvislosti treba poukázať na ďalšiu nedôslednosť novely, kedy táto prináša ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené pre zápis spoločnosti zjednodušeným spôsobom, paradoxne však výslovne nezavádza možnosť súdu návrh odmietnuť, ak nebude obsahovať alebo nebudú jeho prílohou aj ďalšie náležitosti (pozn. vyplývajúce z nového ustanovenia §7a).
Po novom bude registrový súd pred zápisom spoločnosti s ručením obmedzeným zjednodušeným spôsobom preverovať aj či
- fyzická osoba, ktorá sa navrhuje zapísať ako konateľ spoločnosti
- je spôsobilá na právne úkony,
- dosiahla vek 18 rokov,
- je bezúhonná, a
- je zapísaná v registri fyzických osôb,
- spoločníkmi spoločnosti sú iba osoby, ktoré majú zriadený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v rámci jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA)
- spoločníci spoločnosti, ktorí sú fyzickými osobami, nie sú pri zakladaní spoločnosti zastúpení, a
- spoločníci spoločnosti, ktorí sú právnickými osobami, konajú pri zakladaní spoločnosti prostredníctvom štatutárneho orgánu. (2)
Uvedené ustanovenie so sebou prináša ďalšie obmedzenia pre založenie spoločnosti zjednodušeným spôsobom.. V prvom rade konateľom spoločnosti bude môcť byť len osoba zapísaná v registri fyzických osôb. V takomto registri sú však zapísaní len občania Slovenskej republiky, cudzinci prihlásení na pobyt ne území Slovenskej republiky alebo cudzinci, ktorým bol udelený azyl a cudzinci, ktorí na Slovensku nemajú pobyt avšak sú evidovaní v informačných systémoch podľa zákona o pobyte cudzincov. Nová právna úprava tak v zásade vylúči aby pri založení spoločnosti takouto formou bol cudzinec, ktorý na Slovensku nie je v žiadnej evidencií, napriek tomu, že štandardne môže byť konateľom aj občan členského štátu EÚ alebo OECD. I keď uvedené bude mať vplyv len na menšinu zakladaných spoločností, je paradoxné, ak právna úprava, ktorá implementuje právo Európskej únie a má sledovať zjednodušenie zakladania spoločností naprieč spoločenstvom de facto znemožňuje občanom členských krajín podieľať sa na riadení spoločnosti založených takýmto spôsobom. Samozrejme opäť ostáva možnosť založiť spoločnosť štandardným spôsobom alebo konateľa do spoločnosti neskôr doplniť.
Odlišne nová práva úprava pristupuje i k otázke bezúhonnosti konateľa, kedy za bezúhonného sa nebude považovať ten, kto bol právoplatne odsúdený za (akýkoľvek) trestný čin, ak sa na neho nehľadí ako by odsúdený nebol. Súčasná právna úprava (ktorá zostane v platnosti pre založenie spoločnosti štandardným spôsobom) nepovažuje za bezúhonného len toho, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania. Bezúhonnosť si u štátnych občanov Slovenskej republiky overí registrový súd sám, s čím ale bude spojená potreba vykonať ďalšie úkony registrovým súdom pre overenie tejto skutočnosti; cudzinci priložia výpis z registra trestov alebo inej obdobnej evidencie z domovskej krajiny.
Pozoruhodná je i možnosť byť spoločníkom len v prípade, ak tento bude mať zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky v rámci jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Podľa dôvodovej správy je toto dôležité na preukázanie existencie osoby, ktorá chce byť zapísaná ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným. Toto ustanovenie prakticky vylučuje, aby sa spoločníkmi stali osoby mimo uvedenej oblasti, ale i osoby, ktoré z rôznych dôvodov – hoci i legálnych a legitímnych účet nemajú. V súčasnosti nie je zrejmé akým spôsobom sa bude dokladovať existencia takéhoto účtu, pričom ak sa umožní toto preukázať (aj) výpisom z účtu, je otázna primeranosť takéhoto zisťovania reálnosti osoby vo vzťahu k citlivosti súdu takto sprístupnených údajov; samotný výpis z účtu s údajmi o mene a adrese navyše nepotvrdzuje existenciu osoby, ktorá sa má zapísať ako spoločník. Naproti tomu preukazovanie existencie účtu iným spôsobom môže byť spojené s potrebou návštevy banky a u niektorých subjektov, ktoré síce takýto účet majú ale vedený napríklad v zahraničí – mimo miesta bydliska – aj nemožné. Naproti tomu takéto preverovanie existencie osoby (spolu s doplnením ustanovenia §57 Obchodného zákonníka) naznačuje, že sa nebude vyžadovať osvedčenie pravosti podpisov spoločníkov na dokumentoch potrebných k založeniu spoločnosti, čo by bol isto ústretový krok. Poslednou podmienkou je, aby spoločníci pri zakladaní spoločnosti neboli zastúpení, respektívne aby spoločníci – právnické osoby konali prostredníctvom štatutárneho orgánu. Uvedené ustanovenie považujeme za nejednoznačné, keďže nie je zrejmé ako bude technicky prebiehať proces založenia spoločnosti, či naozaj bude postačovať vypísanie spoločenskej zmluvy bez jej fyzického podpisu. V súčasnosti návrh na zápis spoločnosti podáva konateľ, ktorý nemusí byť totožný s osobami spoločníkov. V prípade, ak ostane tento postup nezmenený, a takáto zmena z návrhu zákona nevyplýva, a návrh na zápis bude podávať i naďalej konateľ, nie je nám zrejmé, o aké zastúpenie spoločníka by malo ísť, respektíve ako môže byť zastúpený spoločník, ktorý svoj podpis neosvedčuje ale svoju existenciu preukazuje vlastníctvom bankového účtu. Ak by predsa len ostala povinnosť podpisy osvedčovať, vynára sa otázka, z akého dôvodu má spoločník svoju existenciu preukázať aj iným spôsobom ako doložkou osvedčujúcou pravosť podpisu či existenciou (štátom) vydaného elektronického podpisu.
Záver
Akokoľvek pozitívne možno hodnotiť snahu zjednodušiť zakladanie obchodných spoločností, musíme byť k návrhu zmien kritický pre jeho nekomplexnosť. Prirodzene návrh zákona reaguje na požiadavky európskeho práva, avšak nie je dôvod, aby spolu s transpozíciou smernice neprišlo k odstráneniu ďalších prekážok, ktoré sú už chronického charakteru. V prvom rade ide o spomenuté neúmerné prieťahy na Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, ktoré si vyžadujú zriadenie jediného registrového súdu, čo v dobe, kedy sa všetky návrhy na obchodný register podávajú výlučne elektronicky nespôsobí podnikateľom žiadne komplikácie. Prirodzene by takýto jednotný register musel byť technicky a najmä personálne dostatočne vybavený. I keď je zavedenie jediného registrového súdu dlhodobo v pláne, zavedením osobitnej miestnej príslušnosti Okresného súdu Žilina pre zápisy spoločností zjednodušeným spôsobom vytvára akýsi dualizmus, kedy síce prvozápisy bude realizovať jeden súd, avšak zápisy zmien už budú vykonávať miestne príslušné registre. Uvedené tak spôsobí len zbytočnú potrebu postupovania spisov. V druhom rade by prospelo zavedenie jednej voľnej živnosti, ktorá by oprávňovala podnikateľov vykonávať všetky činnosti, ktoré nevyžadujú splnenie osobitných predpokladov a podmienok. Proti zavedeniu takejto živnosti sa ozývajú kritické hlasy, poukazujúce na údajné zhoršenie kvality poskytovaných služieb, čo však možno kategoricky odmietnuť. Podnikateľovi dnes prakticky nič nebráni ohlásiť si ďalšie voľné živnosti, bez toho, aby ktokoľvek skúmal jeho schopnosť tieto poskytovať. Údajná ochrana spotrebiteľa sa tak míňa účinku a podnikateľom spôsobuje len ďalšiu administratívnu a finančnú záťaž. Rovnako sa dlhodobo vedú polemiky o možnosti zaviesť do právneho poriadku možnosť založiť spoločnosť s ručením obmedzeným so základným imaním 1 EURO, čo je štandardom v mnohých krajinách aj mimo Európskej únie. Záverom nemožno opomenúť ani pomerne vysoký súdny poplatok za založenie obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý u mnohých podnikateľov uvažujúcich o vhodnej forme podnikania núti zvoliť podnikanie “na živnosť.”
(1) dôvodová správa k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony – všeobecná časť, dostupné online na https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2022-429
(2) návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, dostupné online na https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2022-429
(3) dôvodová správa k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony – osobitná časť, dostupné online na https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2022-429